Rozhovor s americkým historikom: Kyle Harper o enviromentálnych a epidemických faktoroch zániku Rímskej ríše

Rozhovor s renomovaným odborníkom na stredoveké rehole: Miroslav Huťka o počiatkoch kresťanského mníšstva, v kultúrnom a civilizačnom kontexte.

Rozhovor s docentkou Jarmilou Bednaříkovou, autorkou viacerých úspešných publikácií a známou odborníčkou na problematiku sťahovania národov. O jej motivácii pre výskum zložitých fenoménov migrácií, o paralelách so súčasnosťou a iných historických paradigmách.

Rozhovor s docentom Petrom Olexákom, autorom úspešných publikácií o kristianizácii prvých storočí, o vzťahu cirkvi a štátu, o zmenách mentalít. O tom, ako sa menil vzťah cirkvi a štátu v období neskorej antiky, kedy sa začali ich úlohy navzájom prelínať a prečo.

Obdobie sťahovania národov sa zásadnou mierou podpísalo na zložitých zmenách, ktoré nastali v Európe. O tom, ako migrujúce národy ovplyvnili Rímsku ríšu, akým spôsobom sa zmenila politická, etnická a kultúrna tvar Európy sa budeme rozprávať s rakúskym historikom Walterom Pohlom, ktorý sa zaraďuje medzi najvýznamnejších odborníkov na obdobie medzi 4.-7. storočím.

With Professor Hildegund Müller, a well-known expert on patristics and medieval poetry. About the life, work and influence of Aurelius Augustinus, one of the greatest geniuses of late antiquity. Among other things, about his relationship with women, about what made him special and why he had such an influence on subsequent generations of scholars until today.

With Dr. Aldo Tagliabue, on the basic principles of narratology in connection with the research on ancient civilization, how classical texts influenced the perception of everyday reality or the supernatural world, and whether truth or fiction is involved in miraculous stories about saints.

About the relationship between faith and reason within Islamic theology, particularly through the lens of Quranic epistemology. It explores how the Quran encourages reasoning and rational argumentation, despite being a text that is not systematically focused on theological discourse. The conversation also touches on the significance of Abraham in monotheistic religions, examining his role as a figure who embodies faith and challenges idolatry, as well as the interpretations of his story across different religious traditions.

„S Mirónom Juríkom o Gótoch v neskorej antike, hlavne o ich religiozite a kultúre. Góti hrali významnú úlohu pri transformácii antickej rímskej civilizácie do ranostredovekých štátnych útvarov v období od 4. do 6. storočia. V tomto období sa stali dôležitými aktérmi na oboch stranách Rímskej ríše, pričom ich náboženstvo, konkrétne mariánska forma kresťanstva, sa stalo podstatnou súčasťou štátotvorných procesov. Góti sa museli prispôsobovať vyspelej rímskej kultúre a spoločnosti, ale zároveň dokázali rímskej civilizácii vtlačiť svoju vlastnú kultúrnu pečať. Ich adaptácia zahŕňala prijatie a transformáciu rímskych legislatívnych a administratívnych praktík, čo prispelo k udržaniu niektorých rímskych inštitúcií aj po zániku Západorímskej ríše. Góti vytvorili vlastné štátne útvary, pričom sa snažili o symbiózu s pôvodným rímskym obyvateľstvom. Týmto spôsobom sa stali mostom medzi antikou a stredovekom, pričom prevzali know-how riadenia štátu z rímskej civilizácie a odovzdali ho ďalším barbarským národom, ktorí vznikli na území bývalej rímskej ríše.“

Epidémia bubonického moru, šíriaca sa z Egypta, predstavovala najničivejšiu pohromu Byzantskej ríše počas vlády cisára Justiniána I. Mala obrovské priame dopady na demografiu, ekonomiku, remeselnú a poľnohospodársku produkciu, stavebníctvo a zahraničnú politiku, pričom najviac postihnuté boli veľké mestá a pobrežné obchodné centrá, vrátane hlavného mesta Konštantínopol, kde choroba vrcholila v roku 542. Náhly a neočakávaný príchod bubonického moru, jeho krátka inkubačná doba, vysoká miera úmrtnosti bez ohľadu na pohlavie, vek či pôvod, ako aj nedostatok účinnej liečby a nemožnosť určiť pôvod a/alebo príčiny choroby, hlboko otriasli celou spoločnosťou a zanechali jazvy na ľudskej psychike a správaní. V dielach antických autorov možno identifikovať celé spektrum pocitov, ktoré nie sú neznáme ani nám po skúsenosti s nedávnou pandémiou – počiatočnú hystériu a paniku vystriedal strach o seba a svojich blízkych, obava z nevykonania pohrebných obradov, spolu s neistotou, zúfalstvom, nedôverou, pochybnosťami, rezignáciou, frustráciou a apatiou. Autori zaznamenali nielen bezcitnosť, ľahostajnosť, sebectvo, odmietanie pomoci či snahu obohatiť sa na tragédii, ale zanechali aj svedectvá o spolupatričnosti, spolupráci a obetavosti medzi ľuďmi. Záver rozhovoru reflektuje nedávnu skúsenosť s pandémiou COVID-19, ktorá umožňuje lepšie pochopiť pocity, myšlienky a obavy ľudí postihnutých morom v 6. storočí. Poukazuje na paralely v reakciách spoločnosti, ako sú panika, nedôvera vo vedu, šírenie dezinformácií, ale aj príklady spolupatričnosti a obetavosti. Napriek vedeckému pokroku a informačným možnostiam súčasnosti, svet nebol na novú epidémiu pripravený o mnoho lepšie ako naši predkovia.