Územie Slovenska susedilo v dobe rímskej a v období sťahovania národov s dvoma rímskymi provinciami. V danom čase sa nazývali Norikum (lat. Noricum) a Panónia (lat. Pannonia). Dnes tieto územia umiestňujeme do oblasti tzv. stredného podunajska, kadiaľ viedla časť defenzívneho rímskeho systému známy ako Limes romanus.
S naším územím bezprostredne susedila provincia Panónia, dokonca malá časť Slovenska bola jej súčasťou. Panónia ako súčasť Rímskej ríše mala svoj veľký hospodársky, politický i vojenský význam. Jej úrodné nížiny boli chránené jednak prirodzenou prekážkou – Dunajom, jednak vojenskými opevneniami, ktoré priebežne Rimania na oboch stranách Dunaja stavali, rozširovali a obnovovali. Dôležitá zmena v organizácii provincie nastala za cisára Traiana – ten rozdelil Panóniu na dve časti – Hornú Panóniu (Pannonia Superior) na západe s a Dolnú Panóniu (Pannonia Inferior) na východe. Obidve časti mali svoje hlavné mestá, kde sídlili légie, v Hornej to boli Carnuntum, Vindobonu a Brigetio, v Dolnej Aquincum.
Najväčší hospodársky i spoločenský rozmach v Panónii nastal v 2. st. za vlády prvých štyroch adoptívnych cisárov, ktorými boli Nerva, Traianus, Hadrianus a Antoninus Pius. Toto obdobie bolo vrcholom rozmachu nielen v Panónii, ale takmer vo všetkých ostatných rímskych provinciách. Rímske impérium bolo na vrchole svojej moci a slávy.
Cez územie Panónie a Slovenska viedla dôležitá a významná jantárová cesta až k Baltskému moru. Preto môžeme vysvetliť vznik opevnených vojenských staníc v Devíne, Stupave, Bratislave a inde.
Provincia Panónia sa dostala do zvláštnej pozornosti cisárov v rokoch 165 – 182. Vtedy začali a prebiehali tzv. Markomanské vojny. Najintenzívnejšie boje sa rozhoreli za vlády cisára na tróne, Marca Aurelia. Okrem iného o tom svedčí aj jediný monumentálny nápis zachovaný na území Slovenska. V r. 179 prezimovali rímski vojaci v Laugaritiu, dn. Trenčín. Bol to tak vzácny nápis, že dlhšiu dobu ho nemecký filológ a tvorca zbierky latinských nápisov Theodore Mommsen považoval za nepravý.
VICTORIAE AVGVSTORV (m)
EXERCITVS, QVI LAVGARICIONE
SEDIT MIL (ites) L (egionis) II
DCCCLV …
IANS LEG (agatus) LEG (ionis)
II AD (iutricis), CVR (avit)
F (aciendum)
V tejto fáze bojov síce Rimania zasiahli hlboko do barbarika, ale Rimania sa čoskoro stiahli do defenzívy. Viac ako na zbrane sa museli spoliehať na diplomaciu a peniaze, ktorými si kupovali služby barbarov pri obrane hraníc.
Panónia v 3. storočí
3. st. je pre dejiny Rímskej ríše nešťastným obdobím, kedy vlastne začal jej úpadok a rozpad. Od tridsiatych rokov až po nástup Diocletiana na trón panovala v ríši anarchia, ktorá sa najviac prejavovala rýchlym striedaním cisárov. Slabá ústredná moc nahrávala provinčným vládcom, aby sa odpútali zo zväzku rímskej moci. Stalo sa to napr. v Palmýre alebo Galii.
Panónia bola v tomto smere špecifická. Sama nemala dostatok ambícii odtrhnúť sa od Ríma a navyše bola ohrozovaná pustošivými barbarskými nájazdmi. Spoliehala sa teda na cisársku moc, hoci aj oslabenú a vratkú. Platilo to aj naopak – cisári nachádzali v Panónii oporu svojej moci a ľudské zdroje nielen do armády.
Na území Slovenska boli stálym nebezpečenstvom pre Rimanov Markomani. Cisár Gallienus usídlil časť Markomanoov v hornej Panónii, čím do budúcna vytvoril vážny precedent. Usadzovanie barbarov v pohraničí sa už nezastavilo, fakticky až do zániku Západorímskej ríše.
Istý čas po tomto odvážnom kroku bol na strednom podunajsku mier a pokoj, čo zrejme svedčilo o úspechu imigračnej politiky. Svedectvá dobových historikov o Panónii v druhej polovici 3. st. mlčia, čím sa pre nás táto perióda stáva obdobím zahaleným rúškom tajomstva.