
Neskorá antika – podcast 1
Rozhovor s hlavným riešiteľom projektu: Marek Babic o hlavných otázkach neskorej antiky
Neskorá antika – podcast 2
Podcast 2: Kyle Harper
Rozhovor s americkým historikom: Kyle Harper o enviromentálnych a epidemických faktoroch zániku Rímskej ríše


Neskorá antika – podcast 3
Podcast 3: Péter Kovács
Rozhovor s maďarským profesorom, renomovaným archeológom a epigrafikom: Péter Kovács o otázkach stredného Podunajska v politickom aj etnickom kontexte
Neskorá antika – podcast 4
Podcast 4: Miroslav Huťka
Rozhovor s renomovaným odborníkom na stredoveké rehole: Miroslav Huťka o počiatkoch kresťanského mníšstva, v kultúrnom a civilizačnom kontexte.


Neskorá antika – podcast 5
Podcast 5: Eugen Zeleňák
Rozhovor s odborníkom na filozofiu histórie: Eugen Zeleňák o interpretácii dejinných udalostí a reprezentácii histórie, aj na príkladoch z neskorej antiky
Neskorá antika – podcast 6
Podcast 6: Jarmila Bednaříková
Rozhovor s docentkou Jarmilou Bednaříkovou, autorkou viacerých úspešných publikácií a známou odborníčkou na problematiku sťahovania národov. O jej motivácii pre výskum zložitých fenoménov migrácií, o paralelách so súčasnosťou a iných historických paradigmách.


Neskorá antika – podcast 7
Podcast 7: Martin Hurbanič
Rozhovor s Martinom Hurbaničom, profesorom všeobecných dejín, ktorý sa špecializuje na byzantské dejiny. Okrem iného aj o rozdelení Rímskej ríše na Západnú a Východnú, o situácii v Panónii, o civilizačnom prínose byzantskej kultúry.
Neskorá antika – podcast 8
Podcast 8: Peter Olexák
Rozhovor s docentom Petrom Olexákom, autorom úspešných publikácií o kristianizácii prvých storočí, o vzťahu cirkvi a štátu, o zmenách mentalít. O tom, ako sa menil vzťah cirkvi a štátu v období neskorej antiky, kedy sa začali ich úlohy navzájom prelínať a prečo.


Neskorá antika – podcast 9
Podcast 9: Marcela Andoková
Rozhovor s docentkou Marcelou Andokovou, renomovanou odborníčkou na antickú a patristickú literatúru, rétoriku, latinské vzdelávanie v Európe, autorkou mnohých vedeckých a odborných publikácií. O tom, prečo bolo ovládanie rečníckeho obdobia v antike veľmi dôležité, o majstroch prednesu v klasickej aj neskorej antike.
Neskorá antika – podcast 10
Podcast 10: Walter Pohl
Obdobie sťahovania národov sa zásadnou mierou podpísalo na zložitých zmenách, ktoré nastali v Európe. O tom, ako migrujúce národy ovplyvnili Rímsku ríšu, akým spôsobom sa zmenila politická, etnická a kultúrna tvar Európy sa budeme rozprávať s rakúskym historikom Walterom Pohlom, ktorý sa zaraďuje medzi najvýznamnejších odborníkov na obdobie medzi 4.-7. storočím.


Neskorá antika – podcast 11
Podcast 11: Blake Leyerle
Interview with Blake Leyerle, renowned scholar in the field of social and cultural history of early Christianity. About various aspects of the daily life of Christians in Antioch in the 4th century. The topics of the interview were based on the content of her recently published book (2024) entitled „Christians at Home: John Chrysostom on Domestic Rituals in Fourth-Century Antioch,“. Among other things, the interview mentions topics about pagan practices in the treatment of children, weddings, funerals, home prayer, building churches, and decorating Christian homes.
Neskorá antika – podcast 12
Podcast 12: Hildegund Müller
With Professor Hildegund Müller, a well-known expert on patristics and medieval poetry. About the life, work and influence of Aurelius Augustinus, one of the greatest geniuses of late antiquity. Among other things, about his relationship with women, about what made him special and why he had such an influence on subsequent generations of scholars until today.


Neskorá antika – podcast 13
Podcast 13: Gabriel Said Reynolds
An interview with Gabriel Said Reynolds, a prominent expert on the history and culture of Islam and the Koran. On the origin and spread of Islam, on the nature of historical sources for the study of the origins of Islam. About cultural and religious specifics and their perception in late antiquity and in the post-industrial period.
Neskorá antika – podcast 14
Podcast 14: Aldo Tagliabue
With Dr. Aldo Tagliabue, on the basic principles of narratology in connection with the research on ancient civilization, how classical texts influenced the perception of everyday reality or the supernatural world, and whether truth or fiction is involved in miraculous stories about saints.


Neskorá antika – podcast 15
Podcast 15: Robin Jensen
With a renowned art historian about the character of early Christian art, its meaning and message. About how important it is to combine material and literary evidence when researching art objects. Why studying historical and literary context is essential to understanding art. Whether the ethical or the artistic side of the artifacts was more important to the early Christians. What was the significance of artistic scenes in the early church.
Neskorá antika – podcast 16
Podcast 16: Jacob Kildoo
About the relationship between faith and reason within Islamic theology, particularly through the lens of Quranic epistemology. It explores how the Quran encourages reasoning and rational argumentation, despite being a text that is not systematically focused on theological discourse. The conversation also touches on the significance of Abraham in monotheistic religions, examining his role as a figure who embodies faith and challenges idolatry, as well as the interpretations of his story across different religious traditions.


Neskorá antika – podcast 17
Podcast 17: Emanuel Jirkal
S Emanuelom Jirkalom o Lactantiovi, ktorý bol vďaka svojej výrečnosti a kultivovanému prejavu označovaný za kresťanského Cicerona. O tzv. Veľkom prenasledovaní kresťanov, čím sa odlišovalo od predchádzajúcich. Aká bola smrť prenasledovateľov kresťanov a či sú správy o nich vierohodné. Dokázala mašinéria štátu umlčať náboženskú slobodu? Aké je poučenie pre 21. storočie?
Neskorá antika – podcast 18
Podcast 18: Mirón Jurík
„S Mirónom Juríkom o Gótoch v neskorej antike, hlavne o ich religiozite a kultúre. Góti hrali významnú úlohu pri transformácii antickej rímskej civilizácie do ranostredovekých štátnych útvarov v období od 4. do 6. storočia. V tomto období sa stali dôležitými aktérmi na oboch stranách Rímskej ríše, pričom ich náboženstvo, konkrétne mariánska forma kresťanstva, sa stalo podstatnou súčasťou štátotvorných procesov. Góti sa museli prispôsobovať vyspelej rímskej kultúre a spoločnosti, ale zároveň dokázali rímskej civilizácii vtlačiť svoju vlastnú kultúrnu pečať. Ich adaptácia zahŕňala prijatie a transformáciu rímskych legislatívnych a administratívnych praktík, čo prispelo k udržaniu niektorých rímskych inštitúcií aj po zániku Západorímskej ríše. Góti vytvorili vlastné štátne útvary, pričom sa snažili o symbiózu s pôvodným rímskym obyvateľstvom. Týmto spôsobom sa stali mostom medzi antikou a stredovekom, pričom prevzali know-how riadenia štátu z rímskej civilizácie a odovzdali ho ďalším barbarským národom, ktorí vznikli na území bývalej rímskej ríše.“


Neskorá antika – podcast 19
Podcast 19: Jiří Bartůněk
S Jiřím Bartůňkom o tajomstve úspechu rímskych armád, o vojenstve v neskorej antike a osobitne o najvyšších vojenských veliteľoch. Magistri militum, boli vysokí vojenskí velitelia v Rímskej ríši, ktorí zohrávali významnú úlohu v armáde a v politickej sfére. Ich moc a autorita sa v priebehu času menili, pričom v neskorších obdobiach sa stali často mocnejšími než samotní cisári. Napríklad, v 4. storočí sa magistri militum stali kľúčovými postavami, ktoré mohli ovplyvniť menovanie cisárov a mali významný vplyv na vojenské a politické rozhodovanie.
Neskorá antika – podcast 20
Podcast 20: Peter Bystrický
Epidémia bubonického moru, šíriaca sa z Egypta, predstavovala najničivejšiu pohromu Byzantskej ríše počas vlády cisára Justiniána I. Mala obrovské priame dopady na demografiu, ekonomiku, remeselnú a poľnohospodársku produkciu, stavebníctvo a zahraničnú politiku, pričom najviac postihnuté boli veľké mestá a pobrežné obchodné centrá, vrátane hlavného mesta Konštantínopol, kde choroba vrcholila v roku 542. Náhly a neočakávaný príchod bubonického moru, jeho krátka inkubačná doba, vysoká miera úmrtnosti bez ohľadu na pohlavie, vek či pôvod, ako aj nedostatok účinnej liečby a nemožnosť určiť pôvod a/alebo príčiny choroby, hlboko otriasli celou spoločnosťou a zanechali jazvy na ľudskej psychike a správaní. V dielach antických autorov možno identifikovať celé spektrum pocitov, ktoré nie sú neznáme ani nám po skúsenosti s nedávnou pandémiou – počiatočnú hystériu a paniku vystriedal strach o seba a svojich blízkych, obava z nevykonania pohrebných obradov, spolu s neistotou, zúfalstvom, nedôverou, pochybnosťami, rezignáciou, frustráciou a apatiou. Autori zaznamenali nielen bezcitnosť, ľahostajnosť, sebectvo, odmietanie pomoci či snahu obohatiť sa na tragédii, ale zanechali aj svedectvá o spolupatričnosti, spolupráci a obetavosti medzi ľuďmi. Záver rozhovoru reflektuje nedávnu skúsenosť s pandémiou COVID-19, ktorá umožňuje lepšie pochopiť pocity, myšlienky a obavy ľudí postihnutých morom v 6. storočí. Poukazuje na paralely v reakciách spoločnosti, ako sú panika, nedôvera vo vedu, šírenie dezinformácií, ale aj príklady spolupatričnosti a obetavosti. Napriek vedeckému pokroku a informačným možnostiam súčasnosti, svet nebol na novú epidémiu pripravený o mnoho lepšie ako naši predkovia.
